História

Sútok Váhu, Kysuce a Rajčianky bol od počiatku osídlenia Žiliny zdrojom obživy miestneho obyvateľstva, lebo vody týchto riek boli bohaté na ryby. Rybárske právo mali len feudálni mocipáni, grófovia a veľkostatkári, ktorým patrili pobrežné pozemky. Postupne vak prechádzalo do vlastníctva dedín, urbárov a súkromníkov, ktorí ho prenajímali tým čo si to mohli finančne dovoliť. Ryby sa lovili bez akýchkoľvek pravidiel a predpisov.

Prvý zákon o love rýb bol vydaný v roku 1888. Upravoval spôsob lovu, stanovil najmenšie lovné miery, dobu hájenia, vymedzoval rybárske právo a poplatky pre štátnu pokladňu zavedením „rybárskych lístkov“.Obdobie po prvej svetovej vojne bolo obdobím zakladania rybárskych spolkov na Slovensku. Podľa nepotvrdených správ bol prvý rybársky spolok v Žiline založený už v roku 1922, no keďže sa nezachovali žiadne písomné záznamy, nemôže byť pre vznik organizovaného rybárstva v Žiline rokom rozhodujúcim. Prvým hodnoverným dokladom ( z 19. apríla 1925 ) je „Domáci poriadok žilinského ochranného spolku pre Žilinu a okolie“, ktorý bol objavený v archíve Matice Slovenskej v Martine. Preto 19. apríl 1925 považujeme za deň vzniku našej organizácie.Vtedajší spolok mal len 100 členov. O niečo neskoršie vzniká v Žiline tzv. pánsky spolok pod názvom „Rybársky ochranný spolok doliny Varínskej so sídlom v Žiline“. Tento spolok prenajímal len pstruhové revíry a mal obmedzený počet, dvadsať členov.

Hlavnou činnosťou rybárskych spolkov bolo prenajímanie revírov od vlastníkov rybárskeho práva, ktorými boli majitelia pobrežných pozemkov. Keďže ich bolo veľmi veľa, nikdy sa nepodarilo prenajať všetky rybolovné práva, a tak spolok mohol svojím členom zabezpečiť rybolov len na krátkych, neucelených úsekoch, často iba z jedného brehu. Podľa písomných záznamov mal spolok uzavretých 38 nájomných zmlúv, za ktoré vyplácal vyše 50000 Sk.Základňa spolku za prvej republiky až do skončenia druhej svetovej vojny kolísala medzi 20 – 60 členmi. V roku 1945 mal spolok 50 členov a 60 úsekárov. (Úsekár nebol členom, ale platil poplatok za povolenie rybolovu na vymedzenom úseku). V roku 1952 už bolo evidovaných 250 členov a 400 úsekárov.

Po zoštátnení vôd v roku 1953 stúpol počet členov na 833. V nasledujúcom roku klesol na 600, čo bolo dôsledkom zrušenia lístkového systému na potraviny, lebo mnohí chytali ryby len kvôli mäsu.V prvých rokoch organizovaného rybárstva bola rybnatosť našich revírov veľmi dobrá. Migrácia rýb nemala žiadne prekážky a prirodzený tok vôd bez regulácie tvoril dobre podmienky pre ich rozmnožovanie. Postavením prevej kaskády v Ladcoch v roku 1936 sa vytvorila umelá prekážka ťahu rýb z Dunaja do našich revírov čo sa prejavilo postupným znižovaním rybnatosti. Jej pokles viedol k umelému chovu rýb.

Prvé pokusy sa datujú k roku 1937 no až v roku 1945 sa pristúpilo k pravidelnému zarybňovaniu.S vývojom rybárstva sa menil aj názov žilinského spolku. S pôvodného „Rybárskeho ochranného spolku pre Žilinu a okolie“ bo v roku 1941 zmenený na „Rybársky spolok v Žiline“ a v roku 1951 na „Ľudový rybársky spolok v Žiline“. Po utvorení Zväzu slovenských rybárov bol zmenený aj názov našej organizácie na „Zväz slovenských rybárov, miestna organizácia v Žiline“ a v roku 1960 na „Československý rybársky zväz v Žiline, miestna organizácia v Žiline“. Po ustanovení Slovenského rybárskeho zväzu v roku 1969 sa mení aj názov na „Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Žiline“.

Mighty Free Joomla Templates by MightyJoomla